Ján Pavol II. - prvý pápež slovanského pôvodu

Viac o knihe Ján Pavol II. - prvý pápež slovanského pôvodu

Na str. 83-85 je Prorocká báseň z roku 1848 poľského básnika:
JULIUSZ SŁOWACKI - PRVÝ PÁPEŽ SLOVANSKEJ KRVI (Papież słowianski )

Boh bije vtedy, keď rozpor drví,
na mocný zvon,
to pre pápeža slovanskej krvi
otvoril trón.

Spred mečov nikdy ten neutečie
tak ako Vlach,
ako Boh pôjde na ostré meče,
svet preň - to prach.

Tvár žiarou slova je obostretá,
smerovka nôh,
k svetlu s ním pôjdu národy sveta,
ktorým je Boh.

Prosba či príkaz za jeho strehu,
nie iba ľud,
lež aj to slnko zastane v behu,
bo moc je cud (zázrak).

On sa už blíži, rozsievač nový
vševládnych síl:
zastane v tele pod jeho slovy
krv našich žíl.

Na srdciach vzbÍkne z božieho jasu
mohutný vzruch,
čo splní túžby na prosby hlasu,
bo moc je duch.

Dvíhať svet boží, k tomu sa má tiež
poriadne vzpiať:
o to tu ide, slovanský pápež,
ľudový brat.

A hľa, už leje balzamy sveta
do našich lôn,
anjelský zástup kvetmi už zmetá
pre neho trón.

On rozdá lásku, jak do rúk kladú
mocnári zbraň,
sakramentálnu ukáže vládu,
svet zovrúc v dlaň.

Z perí mu slovo na krídlach vzletí,
ponesie zvesť,
novinu sladkú, že duch už svieti
a že má česť.

Z oboch strán nad ním sa pootvorí
nebeský sklon,
bo prostred sveta zastal a tvorí
svet a v ňom trón.

Takého ducha uzriete skoro,
tieň, potom tvár:
z rán sveta pohne hnilobu s kvasom,
chrobačiu smeť.

Zdravie dá, lásku rozteplí jasom,
zachráni svet.
Aj vnútro chrámov on povymetá,
vyčistí sieň,
ukáže Boha v stvorení sveta,
jasno jak deň.